Prípad diaľnice D1 Ostrava, Rudná Hrušov v Čechách potvrdzuje, že umelé znižovanie cien diaľničných stavieb, ktoré vyzerajú lacné počas súťaženia, niekedy lacné ešte počas výstavby a dokonca lacné aj vrátane dodatkov pred ukončením výstavby, nemusí pre štát znamenať úsporu. V súčasnosti na Slovensku nastavená latka s akcentom na minimálne ceny bez definovania parametrov diela zo strany štátu vedie uchádzačov k uplatneniu krátkodobých riešení prísne v súlade so životnosťou podľa záruky diela.
Minister dopravy Šimonovský (2002 – 2006 vláda p. Špidly v ČR) tvrdil tiež, že zabezpečí výstavbu úseku D1 Lipník nad Bečvou po hranice s Poľskom (80 km) o rok skôr a o 20,5 mld. Kč lacnejšie oproti uvažovaným 70 mld. Kč. A výsledok? Draho (výsledná cena blížiaca sa k 70 mld. Kč oproti 49,5 mld. Kč), neskoro (nie o rok skôr, ale celá sľubovaná diaľnica ešte stále nie je v prevádzke), nekvalitne (mosty po štyroch rokoch prevádzky v takom stave ako po plánovanej 50 ročnej životnosti, cestné teleso zvlnené). V Česku sú teraz ochotní štátni predstavitelia prekopať a postaviť nanovo diaľnicu, bijú na poplach a hľadajú vinníka, ale v prvom rade sa musia pozrieť do zrkadla na predstaviteľov štátu, ako nastavili latku a ako ju kontrolovali, veď prezieravý človek vie, že bič plieska až na konci, t.j. v našom prípade vtedy, keď sa dielo postaví a užíva, aj po uplynutí záruky.
Prečo si dovolím hodnotiť českú diaľnicu? Obavám sa, že obdobný scenár môžeme očakávať aj na Slovensku, pri súčasných lacno vysúťažených diaľniciach bez dostatočného definovania technických parametrov. Aj preto takáto konštatácia, že minister Figeľ zrejme robil popri úlohe eurokomisára aj poradcu ministra Šimonovského, lebo tá paralela tu jednoznačne je, ale dôsledky pre nás budú až po uplynutí určitého obdobia. Potom, po vleklých naťahovačkách, to zaťaží štátny rozpočet, ale hlavne trpieť bude motorista a nie politici Šimonovského alebo Figeľovho typu.
V súčasnosti je rétorika politikov typu p. Figeľa úplne rovnaká, že zabezpečujú výstavbu údajne lacnejšie a rýchlejšie.
Čo sa dá dnes p. Figeľovi vytknúť? Múdry človek sa učí na chybách iných a hlavne sa snaží chybám vyhnúť, aby za takéto chyby neplatili deti našich detí.