Ľubomír Vážny

Naša fikcia,

ako občanov Slovenska, ktorí verili v sľuby tejto vlády /a tiež osobitne veľakrát zdôrazňované tvrdé pravidlá a novú kultúru v obstarávaní súčasného ministra dopravy/ bola, že keď minister zhodnotí a schváli potrebu mediálneho tréningu pre vybraných členov vedenia urobí nasledovné kroky. Zadefinuje predmet plnenia,  zverejní takýto zámer na webe a obstaráva elektronickou aukciou, ktorá je už pol roka podľa propagandistického vyhlásenia p. Figeľa na ministerstve skutočnosťou a aplikovaním tejto metódy ušetria tisíce eur. Priznám sa že som nikdy tejto fikcii veľmi neveril.

Skutočnosť,

aby sa vyhol minister dopravy zákonnej povinnosti použiť niektorú z metód verejného obstarávania určil cenu o dve eurá nižšiu ako je zákonom predpísaný limit/čo na tom veď na cestovnom, ktoré je osobitne to doženieme a možno bude ešte viac ako samotné finančné plnenie podľa zmluvy/ a uzatvoril zmluvu napriamo s vopred nominovaným uchádzačom a akosi pozabudol na elektronickú aukciu, ktorá sa dala /aj keď nemusel ale sľúbil/ na tento účel elegantne využiť. Nemám nič proti izraelskej firme, ale mohli sa o túto zákazku uchádzať aj slovenské firmy veď o tom je transparentnosť a nediskriminácia.

Nechcem diskutovať o ťažkej merateľnosti a problematickosti splnenia predmetu plnenia, len mi je záhadou kto a kedy povie, že tento úradník spravidla nominant KDH je už mediálne a komunikatívne zdatný? Aj to je jeden z dôvodov, prečo rezort pod mojim vedením takéto služby neobstarával hoci tlaky boli.

O zmysluplnosti myslím, že ani netreba diskutovať, radšej si mohli kúpiť ešte deviaty Superb, alebo zaplatiť niekoho, kto im poradí ako ďalej vo výstavbe diaľnic, lebo evidentne zastali na mŕtvom bode.

Ľubomír Vážny